Meteník z Častej

Nedávno sme si popri burze starožitností na Červenom Kameni odskočili do Častej. Pozrieť tetu Milku s ujom Palom. Pre tých menej znalých, teta Milka je babičkina sesternica, ktorá výborne pečie, ujo Palo je jej muž a skvelý vinár. A Častá je presne to miesto, kde občas bývajú schody z pivnice (vínnej) príliš strmé a kde si Vladuško s obľubou zabúda šiltovky. Vlastne o jednu prišiel na ceste domov potom, ako ju Riško s istým obsahom vyhodil do poľa. Ale nie o tom som chcela. Chcela som o tradícii, ktorá zatiaľ neobišla snáď ani jednu návštevu Častej. Tou tradíciou je pečenie Meteníka. Aj teraz nám ujo Palo čerstvý pripravil (vraj to je jediná vec, ktorú pripravuje lepšie ako teta Milka), s pomocou usilovného kuchtíka Jurulíka, ktorý sa rozhodol pri tejto konkrétnej činnosti Boženku nahradiť (aj keď zatiaľ asi iba slovne). Meteník bol skvelý. A tu je recpet pre tých, ktorí by naňho dostali chuť.

1/2 kg polohrubej múky

1 prášok do pečiva

2 veľké lyžice bravčovej masti

1 čl soli

1/2 čl mletej rasce

trochu slaninky pokrájanej na kocky

3 hrste kyslej kapusty

Zmiešame múku, prášok do pečiva, masť, aby bolo cesto vláčne, ak nie je, pridáme trochu masti. Kapustu pokrájame (alebo postriháme) a zamiesime k cestu spolu so slaninkou. Mokrou rukou naťahujeme cesto na plech a pečieme z oboch strán do ružova. Môžeme potrieť cesnakom.